ROZHODUJÚCA JE OTÁZKA MIERY
Priveľa jedla, priveľa správ, priveľa možností, priveľa vzruchov, priveľa starostí, priveľa radostí, priveľa reklám, priveľa všetkého.
Primálo peňazí, primálo času – alebo nie?
Mať tak vaše starosti – vzdychol by si človek v inej časti zemegule, ktorý tieto možnosti nemá.
Treba si však vychutnávať každodenné „obyčajné šťastie“ a nie dookola básniť o nezmysloch a prežiť život čakaním na niečo.
Ako si vybrať?
Miesto potechy z toho, že máme veľa príležitostí počúvam, ako sa ľudia neustále sťažujú.
Že nie sú milionári, aby si mohli kúpiť všetko, čo chcú. Lenže nikto na svete nemôže mať všetko, to treba prijať ako fakt.
Musím si vybrať a bodka. Svojim výberom si zabezpečím mieru spokojnosti. Keď spokojný nie som, nabudúce to urobím inak. Taký je život.
Mnohí ľudia stoja akoby v nejakom slepom uhle, lebo si vôbec svoj podiel zodpovednosti na tom, čo robia, neuvedomujú. Alebo to odmietajú uznať.
Lenže svet so svojim poriadkom sa neprestane točiť len preto, že je nepohodlné rozmýšľať o tom, ako funguje. Treba premýšľať o svojich skutočných potrebách a porovnávať. A hľadať to, čo je pre nás osobne najlepšie.
Aby náš život neurčovala reklama v telke, alebo priority nejakých celebrít, ale naše vlastné potreby a priority.
To, či udržiavame rovnováhu, alebo prekračujeme mieru, máme skutočne vo svojich rukách. Tu sa naozaj nemáme na čo vyhovárať. Všetko okolo je len ponuka – vyberáme si však my.
Pozrime si pár príkladov:
Liek môže život zachrániť, ale môže ho aj zničiť. Záleží na tom, v akej miere ho použijeme. Predsa neplatí, že čím viac liekov zjeme tým budeme zdravší.
Jedlo si teraz vyberáme naozaj z obrovskej ponuky. Často rozhoduje aj cena. No tiež neplatí, že čím viac zjem tým lepšie sa cítim. Skôr naopak.
Alkohol vraj v malých dávkach neškodí v akomkoľvek množstve. Nuž povedzme si pravdu – alkohol škodí. Aj tu je najdôležitejšie dodržať mieru. Našťastie sa dá žiť aj bez jeho konzumácie.
Rýchlosť – o tragických dôsledkoch jej prekročenia počúvame hádam denne. Je zarážajúce, že sa ľudia aj napriek tomu nedokážu poučiť.
Kritika – tá dobre mienená býva užitočná a veci sa menia k lepšiemu. Lenže ak kritika prekročí tú zdravú mieru – býva skôr demotivačná a narobí viac škody, ako úžitku.
Pochvala – ak niekto urobí niečo dobre, treba ho jednoznačne pochváliť. Krátko a vecne – teda s mierou. Ak sa aj tu miera prekročí, býva to skôr na škodu chváleného.
Televízia – je úžasný vynález. Poskytuje veľa poučenia, informácií, relaxu a zábavy. No je aj významným zdrojom manipulácie.
Tu sa naozaj oplatí dodržať mieru. V záujme zachovania zdravého rozumu a pokoja duše.
Lebo pri sledovaní niektorých (akože zábavných) relácií – si zdravý rozum určite nezachováte.
A po spravodajských reláciách a drastických krimi správach, alebo seriáloch – nebude ani ten pokoj duše.
Ťažko sa jej odoláva, lebo používa rafinované návnady, ktorými nás vždy pritiahne k sebe.
Vlastne aj médiá denne prekračujú zdravú mieru toho, na čo boli pôvodne určené. Pôvodne mali informovať, teraz vo veľkej miere manipulujú. Podsúvajú nám pocit, že potrebujeme stále niečo iné a stále viac a viac.
PREČO O TOM PÍŠEM?
Lebo náš dobrý životný pocit vychádza z nášho vnútra. Nie je závislý len od vonkajších okolností. Pramení z toho, či sme spokojní s menšou mierou všetkého, alebo chceme stále viac. Len preto, že je tá možnosť.
Akoby sme si vôbec neuvedomovali, že prekračovaním miery sami odsúvame svoj pocit spokojnosti na nekonečno.
Vráťme sa znovu do reality. Prežívajme každý deň svoje malé každodenné radosti. O tom je totiž život.