VÝZNAM CIEST
Cesty sú najdôležitejšími „kanálmi“ na prepravu tovaru a premiestňovanie ľudí. Dodnes sú nám známe mená významných obchodných ciest, napríklad Jantárová cesta, Soľná cesta apod.
V súčasnosti slúžia cesty aj na prepravu za oddychom, relaxom a poznávaním.
Na Slovensku máme stále málo ciest do prírody. Cyklotrás, turistických chodníkov a spevnených ciest, po ktorých by sa dalo chodiť nielen autom, či na bicykli, ale aj s kočíkmi a na pešiu turistiku.
ČO MA ŠOKUJE!
Väčšinou dostávam odpoveď, že načo, už ich je dosť, aspoň sa tá príroda nezdevastuje a zachová sa.
A pre koho sa má zachovať? Veď je tu aj pre človeka, teda pre nás. Človek do prírody patrí. Vzťah k prírode sa dá vybudovať len pravidelným pobytom v prírode. Príroda nás posilňuje, regeneruje a nabíja novou silou.
V ČOM JE PROBLÉM?
Ľudia sa sťažujú, že mládež len vysedáva pred televízormi a počítačmi. Lenže vzťah k prírode sa buduje odmalička.
Keď má človek k dispozícii bezpečnú cestu po ktorej sa môže prechádzať s dieťaťom, či už peši, v kočiari, alebo na bicykli, je vysoko pravdepodobné, že toto bábätko bude prechádzky v prírode považovať za samozrejmosť.
No keď do prírody vedie len nespevnená poľná cesta, je to dosť komplikované.
AKÝ JE STAV TERAZ.
Chápem, že nie všetci ľudia majú chuť a najmä čas, na prechádzky, alebo túry v prírode. Ale dovolím si tvrdiť, že je to aj kvôli nedostatku udržiavaných ciest.
Tie cesty by totiž mali byť v blízkom okolí každého sídliska, mestečka, alebo dediny. Lenže my máme vybudované cesty len vo vzdialených turistických strediskách.
A do prírody v okolí sa dá chodiť len keď je sucho. Lebo v opačnom prípade treba mať gumáky po kolená.
EXISTUJE RIEŠENIE
Napríklad v Rakúsku majú v každej dedinke vybudované úzke asfaltové cesty aj cez polia pri dedine, mimo rušných ciest. Je to pohodlné aj pre traktory, ktoré na tých poliach robia. Bežne je tam však plno ľudí, ktorí sa prechádzajú, rozprávajú, bicyklujú – skrátka relaxujú.
Budovanie ciest a chodníkov by zlepšilo zdravie domácich obyvateľov. Lebo keď má človek príležitosť, tak ju väčšinou využije.
Ale nikomu sa nechce brodiť v blate, to radšej ostane doma pred televízorom. Alebo ide do krčmy.
PREČO JE TO DÔLEŽITÉ
Cesty by sa dali nazvať „krvným obehom“ nášho štátu.
Je nutné budovať nielen tie hlavné „tepny a žily“, teda diaľnice a cesty na prepravu tovaru a ľudí v autách.
V našich mestách a dedinách treba stavať aj tie „jemné vlásočnice“ cyklotrás a turistických chodníkov. Mimo hlavných rušných ciest.
Tie budú využívať domáci obyvatelia. Rozširuje to možnosti pohybu mladým ľuďom, seniorom, každému kto býva v okolí.
Cesty môžu pritiahnuť turistov aj do vzdialenejších dediniek a mestečiek a život v nich sa zas zaktivizuje – „prekrví“. Príde tam viac turistov a prinesú viac peňazí pre ten región.
Vytvoria sa pracovné miesta priamo v okolí, dá sa povedať, že peniaze prídu za ľuďmi domov. Veľa ľudí nebude musieť odchádzať za prácou preč.
OPTIMISTICKÁ SPRÁVA
V jednej českej dedinke zastrčenej v horách nemali nič „len“ prekrásnu prírodu. Našťastie mali osvieteného starostu a tak v dedinke aj v priľahlom chotári vybudovali sieť ciest a cyklotrás. Turistický ruch dedinku oživil tak, že sa tam začali stavať nové domy a sťahujú sa tam mladí ľudia.
Na Slovensku máme krásnej prírody toľko, že by sme ju mohli vyvážať do sveta. Našťastie sa nedá.
Stavajme preto cesty, aby svet mohol prísť k nám pokochať sa tou krásou.