VÝZNAM CIEST

VÝZNAM CIEST

Odjakživa, boli a aj teraz sú, cesty najdôležitejšími “kanálmi” na prepravu tovaru a premiestňovanie ľudí. Dodnes sú známe rôzne pomenovania významných obchodných ciest, Jantárová cesta, Soľná cesta atď.

Dnes však už slúžia cesty aj na prepravu za oddychom, relaxom a poznávaním.

Stále však máme málo ciest do prírody. Cyklotrás, turistických chodníkov, ale aj alfaltových, alebo inak spevnených ciest, po ktorých by sa dalo chodiť nielen autom, ale aj peši, na bicykli, či s kočíkmi, na prechádzky po prírode.

ČO MA ŠOKUJE!

Väčšinou dostávam odpoveď, že načo, už ich je dosť, aspoň sa tá príroda nezdevastuje a zachová sa.

A pre koho sa má zachovať? Veď je tu aj pre človeka, teda pre nás. Človek do prírody patrí. Je predsa známe, že pobytom v prírode sa organizmus človeka najlepšie zregeneruje.

V ČOM JE PROBLÉM?

Ľudia sa sťažujú, že mládež len vysedáva pred televízormi a počítačmi. Lenže vzťah k prírode sa BUDUJE ODMALIČKA.

Keď má človek k dispozícii bezpečnú cestu po ktorej sa môže prechádzať s dieťaťom v kočiariku, alebo na bicykli, alebo peši, je vysoko pravdepodobné, že toto bábätko bude prechádzky v prírode považovať ZA SAMOZREJMOSŤ. A nebude ho nikto musieť do nich nútiť.

No keď do prírody vedie len nespevnená poľná cesta, je to prakticky nemožné.

AKÝ JE STAV TERAZ.

Nuž chápem, že nie všetci ľudia majú chuť a najmä čas, na prechádzky, alebo túry v prírode. Ale dovolím si tvrdiť, že je to aj kvôli nedostatku udržiavaných ciest.

Tie cesty by totiž mali byť v blízkom okolí každého sídliska, mestečka, alebo dediny. Lenže my máme vybudované cesty len vo vzdialených turistických strediskách.

A do prírody v okolí sa dá chodiť len keď je sucho. Lebo v opačnom prípade treba mať gumáky po kolená.

EXISTUJE RIEŠENIE

Napríklad v Rakúsku majú v každej dedinke vybudované úzke asfaltové cesty aj cez polia pri dedine, mimo rušných ciest. Je to pohodlné aj pre traktory, ktoré na tých poliach robia. Bežne je tam však plno ľudí, ktorí sa prechádzajú, rozprávajú, bicyklujú – skrátka relaxujú.

Budovanie ciest a chodníkov by zlepšilo zdravie domácich obyvateľov. Lebo keď má človek príležitosť, tak ju väčšinou využije.

Ale nikomu sa nechce brodiť v blate, to radšej ostane doma pred televízorom. Alebo ide do krčmy.

PREČO JE TO DÔLEŽITÉ

Cesty by sa dali nazvať “krvným obehom” nášho štátu.

Treba však budovať nielen tie hlavné “tepny a žily”, teda diaľnice a cesty na prepravu tovaru a ľudí v autách.

V našich mestách a dedinách treba stavať aj tie “jemné vlásočnice” cyklotrás a turistických chodníkov. Mimo hlavných rušných ciest.

Tie budú využívať domáci obyvatelia. Rozširuje to ich možnosti pre kvalitný život, najmä mladým ľuďom.

Môže to však pritiahnuť aj turistov do vzdialenejších dediniek a mestečiek a život v nich sa zas zaktivizuje – “prekrví”. Príde tam viac turistov a prinesú viac peňazí pre ten región.

Vytvoria sa pracovné miesta priamo v okolí, dá sa povedať, že peniaze prídu za ľuďmi domov. Veľa ľudí nebude musieť odchádzať za prácou preč.

OPTIMISTICKÁ SPRÁVA

V jednej českej dedinke zastrčenej v horách nemali nič “len” prekrásnu prírodu. Našťastie mali osvieteného starostu a tak v dedinke aj v priľahlom chotári vybudovali sieť ciest a cyklotrás. Turistický ruch dedinku oživil tak, že sa tam začali stavať nové domy.

Na Slovensku máme krásnej prírody toľko, že by sme ju mohli vyvážať do sveta. Našťastie sa nedá.

Stavajme preto cesty, aby svet mohol prísť k nám pokochať sa tou krásou.

Mária Veselovská

Baví ma skúmať veci z iného uhla pohľadu. Páčia sa mi "obyčajné veci", ktoré sa dnes často podceňujú. Lebo každý chce byť "in", každý chce byť "niekto" a pri tom zabúda, že by mohol byť najmä SÁM SEBOU. 29 rokov som vyrábala keramiku, vždy ma fascinovala práca na hrnčiarskom kruhu. Hlavy na obale knihy sú tiež moja práca. Baví ma písanie príbehov a skúmanie príčin a následkov.

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezapomeňte na povinné pole.

    • Prečítajte si najnovšie články